reflexia

V bežnom týždni sa strácaš v hmle pondelkových studených rán a vraciaš sa v piatok večer do oparu kuchynských vôní pripravovanej večere. V čase medzitým mi často blúdiš hlavou. V bežných myšlienkach, keď treba riešiť nejaké rodinné problémy.  A v spomienkach dospelých. To vtedy, keď túžim po upokojujúcom objatí či milovaní s tebou.

Spomienka dospelých je tvoj nápad. Smútok v mojom hlase nad ďalším z nesplnených sľubov si rozohnal vetou, že si so mnou predsa neustále. V spomienkach dospelých. To sú aké? - spýtala som sa neveselo. Predsa tie najintímnejšie, ktoré vrýva jeden do druhého spoločne prežitá krásna chvíľa. Tie, z ktorých žijem v hodinách na cestách vzdialených od nášho domova - vysvetlil si mi jednoznačne a bez zaváhania.

So spomienkami dospelých sa naše týždňové odlúčenia znášajú o niečo ľahšie. I tak už netrpezlivo čakám na jar. Na splnenie sľubu, že ďalšia stavba, ktorej budeš šéfovať bude oveľa bližšie ako na opačnom konci republiky.